História farnosti

Dejiny spojené s príchodom strážcov Božieho hrobu

Lendak vznikol pravdepodobne na začiatku 13. storočia. V roku 1290 bol už riadne rozvinutou obcou. Prvá správa o založení Lendaku, ktorá by potvrdila dátum alebo rok vzniku obce sa zatiaľ nenašla.

Zo zachovaných listín možno určiť existenciu Lendaku, a to z darovacej listiny uhorského kráľa Ladislava IV., ktorou daroval svojmu pažaťu Hermanovi Polanovi Berzeviczy dediny Strážky, Rakúsy a Lendak. Listina asi bola vydaná okolo roku 1290. O tom, že obec vznikla už pred týmto rokom, hovorí aj ďalší dôkaz. V žiadosti spišského župana grófa Balda z roku 1291 o lúku a mlyn na rieke Bialka, sa hovorí o mieste, pri ktorom leží mlyn, ako v osade s názvom Landeck (z nemčiny – kút alebo kraj zeme). Z označenia sa dá predpokladať, že Lendak pri vzniku ležal na okraji už obývaného územia. Po vpáde Tatárov, roku 1241, panovník Belo IV. realizoval dosídľovanie a zakladanie nových osád spojením s nemeckým dedinským právom. Podľa názvu Landeck sa dá súdiť, že dosídlenci obce boli Nemci s právom saským – tzv. jogabbioni – voľní roľníci. V roku 1313 rodina Berzeviczyovcov vymenila Lendak za majetky rehole Strážscov Sv. hrobu Jeruzalemského z Chmeľova pri Prešove. Zmluva o výmene majetkov bola uzavretá na Spišskej Kapitule a uhorský kráľ Karol Róbert z rodu Anjou ju schválil po Veľkej noci roku 1313. Pravdepodobne namiesto zničeného dreveného kostola postavili murovaný. Kostol patril lendackému prepošstvu, preto sa nazýva aj prepoziturálný. Na znak toho je nad článkovaným portálom dvojitý kríž, odznak Strážcov Božieho hrobu Jeruzalemského .
Veľký význam mal pre Lendak práve príchod rehole tzv. „božogrobcov“. Rehoľníci viedli duchovnú správu vo farnosti. Za druhého vpádu husitov na Spiš r.1433 bol kláštor zničený. Ani kostol neodolal náporu násilníkov. Pamiatka na dobývanie kostola ostala na dverách kostola doteraz.
Z pôvodného oltára, spáleného pri husitskom vpáde, sa zachovala socha sv. Mikuláša, kríž - najstaršia pamiatka z  13. stor., ktorý pochádza z Nemecka a z rovnakého obdobia aj prenosná soch Madony. Krátko potom po roku 1453 organizované tlupy bratríkov plienili na Spiši. Nenechali na pokoji ani „križovníkov“ v Lendaku. Počas 14 nepokojov nemohol život v kláštore ani v dedine normálne prebiehať. Až po zlikvidovaní bratríkov uhorským vojskom mohol byť znovu vybudovaný a opravený kláštor i kostol. Z tohto obdobia je väčšina zariadenia v kostole. Kostol dostal nový hlavný oltár, ktorý pochádza z kežmarskej dielne okolo roku 1500, kalváriu vo Víťaznom oblúku a krsteľnicu. Po roku 1540 nastávajú veľké spory medzi lendackými prepoštmi a vtedajším pánom nedžeckého zámku Jánom Horváthom de Palocs. Silou mocou chcel zaujať majetok lendackého prepošstva, krivo obviňoval predstaveného a ubližoval lendackým prislušníkom. Rehoľa rozmrzená mnohými nepríjemnosťami rozhodla sa zo súhlasom kardinála Andreja Batoryho a generálneho predstaveného predať kláštor i majetok. Roku 1593 ho odkúpil Juraj Horváth-Paločaj. Rehoľníci sa odsťahovali do poľského Miechowa ale nadaľej viedli duchovnú správu. Po odchode rehole v 16. storočí zaniklo posledné stredisko kvitnúceho náboženského i kultúrneho života. Rehoľníci veľmi pomohli Lendačanom, ktorí v kláštore mohli získať vzdelanie bezplatne. Bol tu prístup ku knižnici. Ľudia sa mohli oboznámiť s liečiteľstvom. Rehoľníci naučili ľudí lepšie hospodáriť a gazdovať. Po odpredaji lendacký kláštor bol prebudovaný na pánsky kaštieľ. Na 21 rokov sa dostal do područia Luteránskej Thokolyovcov asi do roku 1683. Lendak sa stal vlastníctvom Paločayovcov-Horváthovcov. Po založení Spišského biskupstva r 1776 duchovnú správu postupne preberajú svetskí kňazi.
V 2.pol. 17 stor, zemepánom v Lendaku sa stáva rodina Luzenských. Samuel Luženský s manželkou Júliou, rodenou Pongrácovou, sú pochovaní v kostole pred hlavným oltárom. Budovu bývalého kláštora dôkladne prebudoval v empírovom slohu v r.1812 - 1814 barón Andrej Horváth - Palocs. Po jeho sestre Kornélii sa majiteľmi Lendaku stali Alapiovci. R.1856 prešiel kaštieľ i s majetkom do rúk Salamoncov a r.1879 ho odkúpil Christián Hohenlohe (1848 -1926) – princ, generál pruskej armády, politik, poľovník. Bol jeden z najbohatších nemeckých šľachticov. Vlastnil Dunajecké panstvo – hrad Nedeca, kde patrila aj Javorina a Lendak. Lovil kamzíky a medvede v Tatrách. Na poľovačky pozýval bohatých aristokratov a preto na Potočnej ulici v Lendaku dal vybudovať skleníky, kde sa pestovala zelenina pre kniežacích hostí. Roku 1898 kaštieľ zhorel a viac nebol obnovený. Vyhorela takmer celá dedina, z kaštieľa ostali len ohorené múry, zhorela fara, škola, kostol. V obrovskej horúčave sa roztopili 3 gotické zvony (vyrobené boli v Spišskej Novej Vsi). Zo zvyškov (z múrov) dal knieža Christian Hohenlohe postaviť školu – bývala materská škola (dnes nový kostol). Ďalší veľký požiar v roku 1946 zničil ¾ domov v dedine, opäť zhorela škola a fara.

Zdroj: Listina dokumenty dejín Lendaku

Foto:  Kaštieľ v pozadí s Kostolom pred požiarom.