Kampaň orálnej vakcinácie

Vážení občania

Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky organizuje tridsiatu ôsmu sezónnu kampaň orálnej vakcinácie voľne žijúcich líšok proti besnote spôsobom, ktorý zodpovedá kritériám WHO /svetová zdravotnícka organizácia/.

Program stanovuje cieľ opätovne dosiahnuť štatút Slovenskej republiky ako krajiny bez výskytu besnoty a tým minimalizovať výdavky štátneho rozpočtu, ktoré sú vynakladané na prevenciu a tlmenie besnoty v rezorte pôdohospodárstva a zdravotníctva.

Orálna vakcinácia líšok proti besnote sa uskutoční letecky v dňoch 8.10.2018 — 21.10.2018 /posun je možný podľa vývoja počasia/. Vakcinačná návnada bude letecky pokladaná z výšky 50 metrov nad terénom pri rýchlosti 15() km/ hod. s hustotou pokladania 25 vakcinačných dávok na 1 km . Pri leteckom pokladaní sa vynechajú územia s nadmorskou výškou nad 1 200 metrov, vodné plochy, cestné komunikácie, mestá, osady.

Vakcinačná návnada obsahuje modifikovaný vakcinačný kmeň besnoty pomnožený v bunkových kultúrach, antibiotiká a stabilizačné médium. Zmes je naplnená do plastikových toboliek /blistrov/, ktoré sú obalené návnadovou hmotou. Návnada je čiernohnedej farby, guľatého alebo hranatého tvaru, pevnej konzistencie.

Pri požití návnady líškou sa tobolka s vakcínou perforuje a vakcína príde do kontaktu so sliznicou dutiny ústnej. Cestou lymfatického systému sa vyvolá imunogénny efekt.

Pre človeka je vakcinačná návnada pri bežnom zaobchádzaní neškodná. Určité nebezpečenstvo predstavuje iba priamy kontakt vakcinačnej látky so sliznicou oči, úst, nosa a pod..

Preto prosíme občanov, hlavne deti, aby sa vakcinačných návnad nedotýkali, nezbierali ich v čase vakcinácie a nevodili do lesa psov. V prípade kontaktu očkovacej látky so sliznicou, alebo čerstvým poranením je potrebné vyhľadať lekárske ošetrenie. Pri kontakte rúk s očkovacou látkou je potrebné ruky dôkladne umyť mydlom, prípadne dezinfikovať dostupným dezinfekčným prostriedkom.

Poučenie o chorobe:

Besnota je akútne vírusové ochorenie zvierat prenosné aj na človeka.

Postihuje predovšetkým centrálny nervový systém, v dôsledku čoho sa pozorujú zmeny správania sa, zvýšená dráždivosť, parézy a paralýzy /ochrnutie/. Besnota sa obyčajne končí úhynom zvieraťa. Z epizootologického hľadiska /podľa prameňa nákazy/ sa rozlišuje:

  1. sídlisková /urbánna/ besnota, kde prameňom nákazy sú domáce mäsožravce /psy, mačky/

  2. besnota voľne žijúcich zvierat /sylvatická — lesná/, kde prameňom nákazy sú rôzne druhy voľne žijúcich mäsožravcov /prípadne netopierov/

  3. tzv. zmiešaná forma besnoty.

V súčasnosti v európskych podmienkach rozhodujúci význam v ekológii Rabiesvírusu

/pôvodca besnoty/ a v epizootológii besnoty rezervoárový druh má líška obyčajná /Vulpes — vulpes/.

Regionálna veterinárna a potravinová správa Poprad